Amélia z Montmartru

Francúzsko, Nemecko, 2001, 117 min.


Réžia: Jean-Pierre Jeunet
Scenár: Guillaume Laurant, Jean-Pierre Jeunet
Kamera: Bruno Delbonnel



 

 

 


Hrajú:
Audrey Tautou, Mathieu Kassovitz, Rufus, Jamel Debbouze, Clotilde Mollet, Isabelle Nanty, Dominique Pinon, Yolande Moreau, Maurice Bénichou a ďalší.

 


Amélia Poulain (Audrey Tautou) mala neopakovateľné detstvo. Najprv prišla o svoju
červenú rybičku (trpela sebevražednými sklonmi) a hneď na to prišla o svoju matku,
na ktorú padla podobne zúfalá sebevražedkyna. Z jej otca Raphaela sa stal
chorobný pestovateľ záhradnej skalky. Amélia ale rástla ako z vody a z malého
dievčatka, ktoré podľa otca doktora trpelo srdečnou vadou (pravda je ale taká, že pri
pravideľných prehliadkach sa vždy tak rozrušila, že sa jej prudko rozbúchalo

srdiečko) vyrástla čierno oká čašníčka s prácou v kaviarni Deux Moulins v
Montmartru. Viete čo taká neprehliadnuteľná čašníčka miluje? Rada hádže žabky,
ponára ruku do vreca s obilím a hlavne sleduje ľudí. Jedného dňa sa ale stane niečo
nečakané. Presne v deň, keď zahynula princezná Diana, sa podarí Amélii nájsť v
malú krabičku so zaujímavým obsahom. Rozhodne sa vypátrať jej majiteľa a
anonymnou cestou mu vrátiť už dávno zabudnutý poklad. Od toho dňa sa Amélia
rozhodne pomáhať všetkým dobrým ľuďom. Svojho melancholického otca zmení
pomocou záhradného trpaslíka, ktorého pošle na cestu okolo sveta, pomôže aj
svojmu susedovi, či priateľke z trafiky, ktorá sa márne pokúša nájsť
toho pravého. Pri tej všetkej rozdanej láske, ale zabúda na seba a na svoje city.
Práve v okamihu, keď to najviac potrebuje spoznáva zvláštneho mladíka Nina
(Mathieu Kassovitz) do ktorého sa zamiluje. Vrana k vrane sadá a Améliu vôbec
neodradí, že tajomný Nino pracuje v pokladni sex shopu, prilepšuje si ako strašidlo v
zábavnom parku a najviac zo všetkého obľubuje zbieranie nepodarených fotografií z
fotoautomatov. Ako to dopadlo, vám samozrejme neprezradím...

 


Režisér Jean - Pierre Jeunet jednoznačne potvrdil, že právom patrí k špičke
francúzskeho filmu. Pred niekoľkými rokmi nás zaviedol do podivného domu,
ktorému vládol mäsiar zabiják (Delikatesy) a pred nedávnom sa zhostil réžie
hollywoodskeho projektu Votrelec: Vzkriesenie. Doma je ale doma a po návrate z
Hollywoodu sa vrátil k poctivému filmárstvu. Natočil bizarnú, humornú, poetickú, -
jednoducho krásnu snímku, plnú režisérskych nápadov a obrazových invencií. Film
Amélia z Montmartru srší príjemnou atmosférou, citom pre humor a neohraničenou
fantáziou. Jeunet sa pomocou kúzelných farebných kompozícií a presnosťou pre
detail, mení na rozprávača príbehu o tom, že život je vo svoje zložitosti vlastne
jednoduchý a skladá sa z prostých a na prvý pohľad možno nepodstatných vecí.
Postavu Amélie zveril Jeunet neskutočne zaujímavej Audrey Tautouovej. Vďaka jej
očiam a hereckému výkonu dosiahol presne to po čom jeho scenár túžil. Brilantne sa
jej podarilo prevteliť do postavy večne zasnenej Amélie. Vedlajších úloch sa
bravúrne zhostili Jeunetovi dvorní herci Rufus, Dominique Pinon, či Mathieu
Kassovitz.


Žiadna recenzia, či článok nenahradí to o čo prídete, keď sa na túto rozprávku pre
dospelých nevyberiete. Už veľmi dlho som vám žiadny film neodporúčal tak, ako
práve túto francúzsku sondu do našich životov. Za všetko hovorí aj Krištálový glóbus
z MFF v Karlových Varoch, ktorý si Amélia viac než zaslúžila. Po všetkých tých
brakoch sa konečne vraciam k názoru, že dobrý film ešte stále žije. Vďaka pán
Jeunet.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© FK Naoko