Hranice lásky

Česko, Poľsko, 2022, 100 min.


Réžia: Tomasz Wiński
Scenár: Kasha Jandáčková , Hana Vagnerová , Petra Hůlová ,  Tomasz Wiński
Kamera: Kryštof Melka
Hudba: Šimon Holý


 

 

 


Hrajú:

Hana Vagnerová , Matyáš Řezníček,  Eliška Křenková, Martin Hofmann, Lenka Krobotová, Hynek Čermák, Antonie Formanová, Jiří Rendl, Johana Matoušková, Cyril Dobrý, Beáta Kaňoková,  Elizaveta Maximová, Ondřej Bauer, Václav Vašák, Marie Poulová, Daniel Tůma, Sára Affašová, Michaela Prchalová, Michal Lurie a ďalší.

 


Kontroverzný plagát a predovšetkým trailer síce lákal na tepavú sexuálnu divočinu podľa
vzoru snímok Gaspara Noého, nebolo pravdepodobné, že by takto vyzeral aj výsledný film.
Režisér Hranic lásky Tomasz Wiński totiž pred pár rokmi zaujal znepokojujúcim, no
precíteným kraťasom Jiří pes utečenec, ktorý ukázal režisérovu túžbu popisovať ťažko
uchopiteľné zákutia vzťahov a sexuality. A práve to sa jeho celovečernému debutu skutočne
darí.

 


Hneď spočiatku sledujeme relatívne explicitné sexuálne scény medzi postavami Hany a
Petra stvárnenými Hanou Vagnerovou a Matejom Řezníčkom. Rozhodne nejde o žiadnu
pornografiu, miera určitých detailov však predsa len presahuje to, načo sme pri tuzemských
etablovaných hereckých hviezdach zvyknutí. Celú scénu sledujeme kamerou mobilného telefónu
kam si zamilovaný pár nahráva svoje zásadné vzťahové momenty. Intimita a
autenticita tohto vášnivého prológu je v premyslenom kontraste s konvenčnejšie
natočenými sexuálnymi eskapádami, ktoré obaja protagonistov stretnú neskôr.
Hlavne vďaka stretnutiu s priateľmi vyznávajúcimi voľný vzťah (Martin Hofmann a Eliška
Křenková) totiž Hana s Petrom začnú experimentovať. To nevedie k spomínanej (a
marketingovými materiálmi naznačenej) audiovizuálnej divočine, ale zároveň také
prekutávanie do spodnejších vrstiev partnerského vzťahu neprebieha ani fádnymi dialógmi
pri večeri. Wińskimu sa darí dostatok dôležitých informácií nevysloviť, ale nechať vyplynúť z
mimiky hercov či zdanlivo prostého nasnímania situácie.


V súlade so svojím manifestom Novej intimity sa Wiński snaží zamerať na všedné vzťahové
témy, ktoré sa vo filmoch nedočkávajú dostatku priestoru. Hranice lásky tak nie sú
komplexným rozborom možností polyamorie, ale skôr prevedením vzťahového tápania,
neistôt a komunikačnej neobratnosti, čo poznáme snáď všetci; hoci sa nemusíme hneď
uchyľovať k rozvoľňovaniu fungujúcich vzťahov ako postavy vo filme.


Zároveň treba dodať, že primárne tu nejde o komunikáciu, ako sa vo vzťahových poučkách
často spomína, ale skôr o otvorenosť, schopnosť citovo sa odhaliť druhému človeku. Práve v
tom hlavné postavy zlyhávajú, a predovšetkým Peter sa krôčik po krôčiku prepadá do špirály
potláčania emócií pred svojou partnerkou aj pred sebou samým. Ponúka sa tak otázka, či nie
sú tzv. otvorené vzťahy iba náplasťou či cumlíkom vlastného ega, ktoré nie je samo v sebe
dostatočne pevné, aby sa dokázalo čelom postaviť pred druhého človeka; nieto ešte
milovaného človeka. O tom sa veľmi často nehovorí a je dobre, že túto neľahkú tému film
otvára (sic!), a pritom nebanalizuje zjednodušujúcimi odpoveďami.


Zreteľne sa jedná tiež o veľmi intímny film pre samotných tvorcov. Vagnerová spoločne s
Wińskim dávali dohromady námet v roku 2015 a postupne ho rozpracovávali. Prvá polovica
snímky je možná až premyslená - rozjazd je pomerne zdĺhavý, pritom však divák vie, k čomu
to smeruje. Až okolo polovice snímka naberie tempo, úplne v súlade s prezentovanou
myšlienkou, že na nezáväznom sexe si človek buduje závislosť podobne ako napríklad v
prípade drog.


Ani potom však dráma neuťahuje skrutky nijako prehnane, skôr necháva voľne plynúť beh
udalostí tak, ako by sa mohli diať. Problémom takéhoto prístupu môže byť určitá
modelovosť; rad momentov, ktoré divák predpokladá, sa postupne skutočne odohrá.
Niektoré vedľajšie postavy či mimovzťahové reálie života ústredného páru sú navyše veľmi
zjednodušené, čím dielo na jednej strane stráca dôveryhodnosť, zároveň však také tvorivé
rozhodnutie napomáha zacielenosti deja. A spomínané nahrávanie spoločných momentov
na mobil navyše celý snímok rámuje: Zatiaľ čo na začiatku sa harddisk s uloženými
spomienkami rozbije a pár je tak symbolicky nútený si vytvárať nové zážitky, na konci
dostane celý nápad sympaticky melancholickú pointu.


Prehrajte si trailer Výsledná podoba nie je úderná v zmysle nájdenia silných odpovedí, ale
skôr úsuvzťažiteľná aj vďaka civilnému prejavu hlavných hercov a ich pochopiteľným
vnútorným pochodom. Ako v jednej chvíli prednáša postava Elišky Křenkovej, podobné veci
sa jednoducho dejú. Nie sú tu jasní vinníci a film nabáda k zamysleniu, čo pre každého z nás
znamená vo vzťahu úprimnosť, dôvera a intimita.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© FK Naoko