Jean-Pierre Jeunet

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jean-Pierre Jeunet sa narodil v septembri 1953 vo francúzskom meste Roanne. Už
od ranného detstva prejavoval umelecké sklony. V len 9 rokoch si namiesto
obvyklých chlapčenských hier vyrobil divadelné kostýmy a s baterkou a bábkami
zohral svoje prvé predstavenie. Ako teenager bol úplne očarený kreslenými
groteskami a komiksmi. Tieto zdroje ovplyvnili jeho tvorbu a vlastne ho priviedli k
filmu. Prvý kontakt s filmovým svetom urobil ako autor recenzií animovaných filmov v
časopisoch Charlie menusel, Fantasmagorie, A suivre alebo slávnom komiksovom
magazíne Fluide Glacia. Pre Jeunetovu umeleckú dráhu bolo kľúčové stretnutie s
výtvarníkom Marcom Carom na festivale animovaných filmov v Annecy. Stali sa
priateľmi a vyrobili spolu prvý krátky animovaný film EVASION (1978). Pre
francúzsku televíziu začali vytvárať osobité provokatívne reklamy a hudobné
videoklipy. Nazbierali tak dostatok skúseností, aby natočili svoj druhý animovaný film
LE MANEGE (1980).


Rok potom vstúpili na pôdu hraného filmu, keď natočili krátkometrážnu čiernobielu
snímku LE BUNKER DE LA DERNIERE RAFALE o skupine vojakov, ktorí sú
uzavretí v podzemnom bunkri a postupne podliehajú paranoji. Trvalo síce rok a pol,
kým navrhli a vyrobili dekorácie a zbrane k tomuto fantastickému pohľadu, ale ich
húževnatosť sa vyplatila. Dostali niekoľko festivalových cien a prenikli do povedomia
filmového priemyslu. Tento film bol pre Jeuneta dôležitý aj tým, že sa zoznámil so
spisovateľom a scenáristom Adrienom Gillesom, ktorý sa popri tejto snímke podieľal
aj na celovečerných DELIKATESÁCH a MESTE STRATENÝCH DETÍ. Jeunet
následne natočil krátkometrážny PAS DE REPOS POUR BILLY BRAKKO, na
ktorom síce Caro osobne nepracoval, ktorý však vychádzal z jeho komiksov.
Krátkometrážny film FOUTAISES priniesol Jeunetovi zoznámenie s Dominikom
Pinonom. Ten sa stal režisérovým dvorným hercom a Jeuneta prakticky sprevádza
celou jeho filmovou kariérou. Herec v snímke vďaka obrazovej montáži rozpráva, čo
má a čo nemá rád.


V roku 1991 Jeunet konečne prichádza so svojím prvým celovečerným filmom, na
ktorom pracoval dlhých desať rokov. Ide o komédiu o mäsiarovi, ktorý svojráznym
spôsobom rieši nedostatok surovín pre svoje podnikanie vo svete sužovanom
katastrofou. Zvláštne, ťažko zaraditeľné predstavenie oslavovalo úspech u kritiky i
publika a Jeunetovi sa otvorila možnosť spolupráce s veľkými štúdiami. V roku 1995
natočil MESTO STRATENÝCH DETÍ o bláznivom vedcovi, ktorý kradol deťom ich
sny. Išlo opäť o výtvarne zaujímavý, takmer experimentálny projekt, kostýmy napr.
navrhoval známy návrhár Jean-Paul Gaurtier. Tento film bol posledným, na ktorom
sa podieľal Marc Caro. Potom sa cesty oboch priateľov (v dobrom) rozišli.

Jeunet dostal ponuku zo zámoria. Štúdio 20th Century Fox mu na základe dvoch
predchádzajúcich celovečerných filmov zverilo réžiu 4. dielu votrelčej ságy.
VETŘELEC 4: VZKRIESENIE z roku 1997 však podráždil rad pravoverných
fanúšikov, ktorým vadilo zľahčujúce komiksové ladenie a malá gradácia deja. Jeunet
poňal svojho Votrelca ako dobrodružnú komiksovú výpravu vedenú kozmickými
pirátmi budúcnosti a doplnil ju radom groteskných prvkov, ktoré narušovali tradičnú
hororovú atmosféru.


Režisér sa preto vrátil do Francúzska, kde natočil svoj doteraz najlepší film –
AMÉLIU Z MONTMARTRU. Vtipný poetický príbeh dievčaťa, ktoré hľadá lásku a
snaží sa nezištne pomáhať svojmu okoliu, vzbudil nadšenie u všetkých, snáď s
výnimkou časti francúzskej kritiky, ktorá filmu vytýkala prílišnú idealizáciu dnešného
Paríža. Film zožal niekoľko cien po celom svete, vo Francúzsku získal 4 cesárov a v
Českej republike vyhral na filmovom festivale v Karlových Varoch. Zatiaľ posledným
Jeunetovým filmom sú PRÍLIŠ DLHÉ ZÁSNUBY, milostný príbeh z 1. svetovej vojny.
V súčasnosti pracuje na svojej ďalšej snímke MICMACS A TIRE-LARIGOT.
Jean-Pierre Jeunet je samorosť, muž, ktorý do filmovej brandže prenikol ako
samouk a ktorého tvorbu nejde jednoducho zaškatuľkovať. Je mužom mnohých
rozporov. K jeho filmovým vzorom patrí Marcel Carne, Tex Avery a najmä Jacques
Prévert. Jeho filmy nie sú obvykle silné dejom, ale atmosférou. Pre Jeuneta bola
vždy dôležitá forma, uprednostňoval ju pred obsahom diela. Pracuje pomaly, je
známy perfekcionalista, ktorý mnoho času venuje príprave scény, výberu rekvizít a
výtvarným detailom. Často používa filtre na vytvorenie poetických farieb a šošovky
na deformáciu obrazu. Jeho filmy až márnotratne hýria výtvarnými nápadmi,
dekoratívnymi prvkami a scénickými hračkami. Vyberá si hercov so zaujímavými
rysmi tváre, vedľa nepostrádateľného Pinona obsadzuje často Rufusa a Jean-
Clauda Dreyfusa, prípadne aj Rona Perlmana, ktorému pomohol presadiť sa v
Hollywoode, keď ho angažoval do Votrelca 4. Aj keď sa Jeunet počas spolupráce s
veľkými štúdiami trochu , stále si udržuje osobité poňatie tvorby, jeho filmy sú
vhodné pre tých, ktorí ocenia originalitu, rozmanitosť príbehov, výtvarné
experimentálne poňatie, poéziu a karikatúru. Jeunetovou najsilnejšou stránkou bola
a je fantázia a hravosť.



 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

© 2007 FK Naoko