Leto

Rusko, Francúzsko, 2018, 126 min.


Réžia: Kirill Serebrennikov
Scenár: Kirill Serebrennikov, Lili Idova, Michail Idov
Kamera: Vladislav Opeljanc
Hudba: Roman Bilyk


 

 

 


Hrajú:

Yoo Tae, Irina Staršenbaum, Roman Bilyk, Filipp Avdějev, Alexandr Gorčilin,
Nikita Jefremov, Julija Aug, Jelena Koreněva, Lija Achedžakova, Anton Adasinskij,
Georgij Kudrenko, Alexandra Revenko, Nikita Jeleněv, Alexandr Baširov, Seva
Novgorodcev, Anastasija Jevgrafova, Alexandr Kuzněcov, Vladimir Dychovičnyj a ďalší.

 

O FILME


Hovoria vám čosi mená Michail Naumenko a Viktor Coj? Ak nie, vedzte, že sú to frontmani kapiel Zoopark a Kino, ktorí v Rusku platia za nefalšovaných priekopníkov rockovej muziky a štatút kultovosti si v zasvätených kruhoch udržujú až podnes.

Film sa odohráva v ošuntelých petrohradských bytoch s vysokými stropmi a zanedbanou eleganciou niekdajšieho buržoázneho rozkvetu. Ale aj na neviazaných večierkoch v prírode či v zriedkavých, no predsa fungujúcich rockových kluboch, ktoré boli v rámci propagácie dobrého vkusu ochotné ohýbať diktát cenzúry v prospech muzikantov (vtipným momentom je povinnosť účastníkov sedieť počas koncertov pokojne na stoličkách, ako na nejakých klavírnych recitáloch). Michail a jeho blízki priatelia trávia dni v nudných, no povinných zamestnaniach. Ale po večeroch sa spoločne ponárajú do zbierok rockových platní, prekreslovania plagátov či prekladu textov svojich muzikantských idolov, akoby táto umelecká revolta bola ich jediným únikom z uniformnej reality socializmu.

 

Leto sa zameriava na socialistických anti-hrdinov, ktorí zbožňujú a napodobňujú Lou Reeda, Blondie, Iggyho Popa, Davida Bowieho či Sex Pistols a často to kvôli tomu v živote nemajú celkom ľahké. Nečakajte však žiadnu filmovú ponosu na minulý režim, ani vyostrené konflikty (ak, tak ostávajú v surrealistickej rovine snových vsuviek, ktoré sa odohrávajú len v hlavách filmových aktérov). Kirill Serebrennikov sa napriek svojej povesti spoločensko-politického kritika v Lete zameral na optimistického ducha priateľstva, spolupatričnosti a tvorivosti, ktorý obmedzenia “zhora” chtiac-nechtiac len umocňujú.

Možno sa vám to bude javiť trochu bezzubé a prehnane idealistické. Vo výsledku to však z Leta robí mimoriadne pozitívny a ľahký film, ktorý sa v minulosti hrabe s blahosklonným úsmevom, bez zášti a obviňujúco natiahnutého ukazováka. Zároveň vďaka tomu film pôsobí absolútne nadčasovo a nič mu nebráni osloviť aj divákov, ktorí so socializmom žiadny osobný presah nemajú.

Zdroj: kinema.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© FK Naoko