Muréna

Chorvátsko, Brazília, USA, Slovinsko, 2021, 92 min.


Réžia: Antoneta Alamat Kusijanović
Scenár: Antoneta Alamat Kusijanović
Kamera: Hélene Louvart
Hudba: Jevgenij Galperin, Sacha Galperine


 

 

 


Hrajú:

Gracija Filipović , Danica Curcic , Leon Lučev , Cliff Curtis , Jonas Smulders , Klara Mucci a ďalší.

 


Chorvátsky ostrov je takmer pustý. Po turistoch sa takmer nechyruje, len
občas sem zavíta jachta s cudzincami. Až na jednu defektnú rodinu
nevidíme takmer žiadnych miestnych obyvateľov, občas sa pobrežím
mihne náboženský sprievod. Otec terorizuje svoju spurnú dcéru a
matka, ktorá pochopila, že vzdor nikam nevedie, to ticho toleruje. Jediné
miesto, kde sa sedemnásťročná Julija môže aspoň na chvíľu uchýliť do
ticha, je hlbina mora. Tá je však podobne zúfalo pustá ako súš; zdá sa,
že okrem úhorov tu nič iné nežije.

 


Julija sa každé ráno potápa so svojím otcom Antem (Leon Lučev) a
občas sa im podarí s harpúnou uloviť murénu. V jednodielnych plavkách
sa nepohybuje len na mory, ale aj na súši. Možno chce provokovať
svojho otca, alebo pritiahnuť pozornosť svojich rovesníkov. Tí sa na
rozdiel od nej – uväznenej medzi stenami alebo prácou – svojhlavo
zabávajú na neďaleko zakotvenej jachte. Loď, ktorá môže kedykoľvek
odplávať, je stelesnením Julijinej túžby po úniku.


Večer na ostrov dorazí výnimočný hosť z cudziny. Úspešný podnikateľ
Javier (Cliff Curtis) a dávny Anteov priateľ, so sebou neprináša len
sviežeho ducha, ale aj nádej na nový život. Ante dúfa, že Javierovi
predá svoj pozemok a následne kúpi byt v Záhrebe, aby navždy opustil
život lovca s harpúnou. Mladej Juliji sa cudzinec zalieča slovami o
možnosti štúdia na Harvarde. Ako sponzor tamojšej knižnice by mohol
bezradné dievča dostať na prestížnu univerzitu. Vo výsledku však
Javierova návšteva len rozprúdi rodinné napätie a žiarlivosť.


Obsadenie Graciji Filipović do hlavnej úlohy je jedným z hlavných
triumfov snímku. Jej sošná postava stelesňuje Julijinu mužnosť, do
ktorej ju pevne vytesal autoritatívny otec aj spoločenská nepriazeň.
Naopak svojím herectvom a utiahnutým pohľadom presvedčivo
naznačuje neistotu plachej tínedžerky. Danica Curcic v roli matky
vynikne vedľa autoritatívneho manžela nepomerne mladším vekom a na
rozdiel od dcéry stelesňuje podriadenosť či rezignáciu na únik.

Moc sa v Muréne nekoncentruje len v rodinných vzťahoch, ale
predstavuje celospoločenský princíp. Podobne, ako je Julija podriadená
svojmu otcovi, otec sa musí vtieravo vnucovať majetnému Javierovi.
Pred ním si tyran nasadzuje masku vzorného otca a manžela. Svojho
hosťa považuje za „boha na zemi“ – ak bude návštevník s domácimi
spokojný, možno pozemok odkúpi.


Mohlo by sa zdať, že zatiaľ čo je Julija držaná pod zámkom násilne,
Ante sa pred boháčom z cudziny skláňa dobrovoľne. V skutočnosti aj on
je spútaný mocou, v spoločenskej hierarchii je podobne malý ako jeho
dcéra pred ním. Preto všetky Anteho snahy predať pozemok demaskujú
smiešne zúfalstvo a slabosť tohto násilníka.


Je zjavné, že Muréna nie je radostným „letným“ príbehom z turistickej
rezidencie. Režisérka naznačuje pnutie medzi ilúziou jadranskej idyly a
každodenným životom miestnych obyvateľov. Skupinka mladých
turistov, ktorá z jachty skáče do mora, pravdepodobne netuší (alebo
nechce tušiť), čo sa odohráva za hranicami ich bezstarostných životov.
Letný príbeh je len chimérou, za ktorou sa odohráva horká dráma.
Podobne príroda – na prvý pohľad idylická – pri bližšom pohľade funguje
ako metafora bezvýchodiskovej situácie. Kamenistá súš skôr než
prímorský raj pripomenie pustotu mesačnej krajiny. Jediné miesto, kam
môže Julija z ostrova uniknúť a aspoň na chvíľu zažiť slobodu, je
neobmedzene šíre more. Keď na začiatku jedna žena očisťuje ulovenú
rybu, poznamená: „Vidíš ako sa pohrýzla, aby utiekla?“ V prenesenom
zmysle môžeme to isté povedať aj o samotnej protagonistke.


Napriek zmieneným kvalitám, chýba Muréne niečo, čím by vybočila zo
stereotypného rozprávania. Postupný nárast Anteho teroru nefunguje
ako presvedčivý vývoj postavy, pretože len potvrdzuje už dostatočne
známe vlastnosti tohoto násilníka. Sledujeme schematicky príbeh o
patriarchálnej moci, v ktorom revoltujúca dcéra musí vzdorovať
autoritatívnemu otcovi.


Hlavným problémom Kusijanovićovej drámy je to, že kvôli typologizácii
postáv sa téma o toxickej maskulinite stáva klišé. Poctivo remeselne
odvedený snímok si odniesol z minuloročného cenneského festivalu
cenu za najlepší debut. Pokiaľ prihliadnem k tomu, že v Cannes bol film
uvedený s nápaditejším debutom Oľga (Elie Grappe, 2021), trochu ma
zamrzí, že si cenu neodniesol práve on.

https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/38163/murena.htm

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© FK Naoko