Nezanechať stopy

Poľsko 2021, 165 min.


Réžia: Jan P. Matuszyński
Scenár: Kaja Krawczyk-Wnuk
Kamera: Kacper Fertacz
Hudba: Ibrahim Maalouf


 

 

 


Hrajú:

Tomasz Ziętek, Sandra Korzeniak, Jacek Braciak, Agnieszka Grochowska, Robert
Więckiewicz, Tomasz Kot, Aleksandra Konieczna, Adam Bobik a ďalší.

 


Thriller o policajnej brutalite, ktorá pred štyridsiatimi rokmi otriasla
predrevolučným Poľskom, jej analógie však možno dodnes sledovať rôzne vo svete. Druhý
film festivalového obľúbenca Jána P. Matuszyńského rozpráva o maturantovi, ktorého v
roku 1983 polícia ubila k smrti a pútavým spôsobom zachytáva nálady, ktoré prispeli pádu
totalitného režimu… a vás by určite nemal minúť.


Keď sa 12. mája 1983 mladý maturant Gregorz Przemyk vo Varšave odmietol v súlade so
svojimi právami legitimovať, netušil, že ide o osudnú voľbu, ktorá ho bude stáť život. Mnohé
detaily okolností, ktoré ho stáli život, že išlo o následky zvyšenia mladíka na policajnej stanici
však dnes takmer niet pochýb. Kafkovský príbeh o neprimeranom zásahu, v ktorom sa dá
ľahko vysledovať paralelu s nedávnou smrťou Georgea Floyda, poskytol režisérovi podľa
jeho slov možnosť nastaviť režimu minulého storočia, ale aj dnešnej spoločnosti
mnohoverstevnaté zrkadlo.

 


Scenári, ktorý sa venuje najmä Gregorzovej matke, jeho kamarátovi a jedinému očitému
svedkovi Jurkovi, osobnostiam okolo hnutia Solidarita, ale aj rôznym pohlavárom, snažiacim
sa celý príbeh aj zúčastnených uštvať a zdiskreditovať, nemožno uprieť vyváženú
perspektívu, ktorá divákovi nenúti. Rad komunistov a spôsob vedenia obhajoby príslušníkov
s Gregorzovou krvou na rukách síce vykresľuje s istou iróniou korčuľujúcou až na hrane

cynického humoru, zároveň ale vykresľuje napr. ambivalentnú postavu Jurkovho otca, ktorý
v snahe svojho syna a nového nepriateľa štátu číslo jedna ochrániť. prostriedkom. Na bývalý
režim teda skoro štyridsaťročný režisér nazerá so zaslúženým dešpektom, zároveň ale
pristupuje k neľahkej dobe s zaujímavou empatiou.

Nezanechať stopy je silne autorskou snímkou po mnohých stránkach, nesmierne výrazným
prvkom je potom jeho kamera. Bez okázalých manierov dokáže ohromiť, či už svojimi dlhými
zábermi, keď bez strihu sleduje niekoľko minút postavy prechádzajúce preplnenými bytmi a
vzájomne interagujúce, alebo napríklad nachádza nápadité kompozície pre tak všedné
výjavy, ako je vystúpenie z auta, chôdza centrom meste alebo jazda autobusom. Dobovo
autentický, zrnitý materiál sám o sebe automaticky nemusí znamenať výnimočný zážitok a
ľahko sa môže stať samoúčelným pozérstvom, za pomoci kameraman Kacpera Fertacza ale
režisér v neveselom príbehu prezentuje veľmi zaujímavé vizuálne.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© FK Naoko