Post mortem

Maďarsko, 2020, 115 min.


Réžia: Péter Bergendy
Scenár: Piros Zánkay
Kamera: András Nagy



 

 

 


Hrajú:
Viktor Klem, Fruzsina Hais, Judit Schell, Andrea Ladányi, Zsolt Anger, Gábor Reviczky, Gabriella Hámori, András Balogh, Diána Magdolna Kiss a ďalší.

 

O FILME


Príbeh Zasadenie hororovej zápletky do vojnových časov sa môže zdať na prvý pohľad
ako kontraproduktívne. Prečo miešať dva žánre s tak výraznými štylistickými
prostriedkami? Odpoveďou môže byť príklad legendárnej snímky Tí druhí s
Nicole Kidman v hlavnej úlohe odohrávajúcej sa počas druhej svetovej vojny.
Dokonale funkčný horor nám totiž predostiera realitu doby, v ktorej sa
prirodzene mieša svet mŕtvych a živých.


V časoch vojny totiž pribúda tých mŕtvych v radoch obrovského množstva rodín
omnoho rýchlejšie a bolestnejšie, než je to v časoch mieru. Ľudia sa každodenne
strachujú o vlastný život, ako aj o životy svojich synov alebo manželov bojujúcich
na fronte. Inými slovami nikto nevie, či jeho blízky je stále ešte nažive, alebo bol
napríklad zastrelený nepriateľskou armádou. Pocitovo sa tak stiera hranica
medzi svetom mŕtvych a svetom živých.

 


Snímky, ako spomínaný španielsky film, ďalší príspevok z Pyrenejského
polostrova s názvom Tieň samoty alebo Post Mortem maďarského režiséra
Pétera Bergendyho zasadzujú práve kvôli tomuto dôvodu klasické hororové
sekvencie do rámca sveta nachádzajúceho sa vo vojnovom konflikte. Prím v nich
ale hrá komorné prostredie a dôraz na viacero dlhších, či kratších scén
snažiacich sa diváka v prvom rade vystrašiť.


Post Mortem sa odohráva na konci prvej svetovej vojny a navyše v období, kedy
ničila celú planétu neslávne známa španielska chrípka. Dej sa odohráva na
uhorskom vidieku a v prostredí, kde by ste zrejme nechceli stráviť ani jednu noc
na svojich cestách po krajine. Za prvé kvôli celkovej depresívnej atmosfére a za
druhé vďaka zvláštne pôsobiacim miestnym obyvateľom. No a pokiaľ by ste
navyše vedeli, aké nadprirodzené sily tu pôsobia, nielen v noci, ale aj cez deň, tak
by ste radšej rozložili stan aj uprostred lesa plného vyhladovelých vlkov.
Hlavnou postavou snímky je sympatický muž okolo tridsiatky Tomás (skvele
typologicky obsadený Viktor Klem) prichádzajúci na toto nehostinné miesto za
prácou. Tomás je profesionálny fotograf mŕtvych ľudí. S nimi si chcú urobiť
posledné foto ich najbližší a uchovať si spomienku na spoločný život aspoň
spôsobom, kedy je mŕtvy človek posledný krát naaranžovaný ako živý a zvečnený
fotografiou. Tomás berie svoju prácu po čase už ako rutinu a príprava mŕtvol mu
nespôsobuje žiadnu psychickú ujmu.


Najviac času trávi s miestnym desaťročným dievčaťom, s ktorým postupne
vytvoria zohratý pár v boji proti tajomným silám pôsobiacim v dedine. Mŕtve telá
totiž nie je možné do zamrznutej pôdy pochovať, čo sa zdá byť hlavnou príčinou,

prečo sa duchovia začínajú prejavovať v dedine agresívnym spôsobom. Miestni
začínajú bez akejkoľvek viditeľnej fyzikálnej sily levitovať a na strechách a
stenách v interiéroch sa začínajú objavovať pohybujúce sa tiene.


Že ide skutočne o nadprirodzené sily, sa scenár nesnaží tajiť príliš dlho, Tomás
nachádza už na prvých fotografiách spomínané tiene pripomínajúce ľudské
postavy. Bez pôsobenia miestnych obyvateľov sa začínajú pohybovať po
miestnostiach predmety, takže ústredné duo vie ihneď spoločne s divákom, že
má dočinenia s nie príliš pozitívne naladenými nadprirodzenými silami. Tomás je
našťastie od prírody skôr flegmatickej povahy a na neočakávané udalosti
nereaguje emocionálne, ale premyslí si každý ďalší krok, až k nesmierne
intenzívnemu a pôsobivému finále.


Najväčším kladom snímky je bezpochyby jej hutná a temná atmosféra.
Maďarskú kinematografiu si síce spájame s viacerými originálnymi dielami s
fantazijnými prvkami, na horor ale u našich južných susedov natrafíme iba
málokedy. Atmosféra Post Mortem si nezadá nič so spomínanou španielskou
hororovou školou. Akousi dvojsečnou zbraňou sú ale jednotlivé hororové výjavy.
Pokiaľ sme na poli náznakov, všetko funguje dokonale. Akonáhle nastupujú
digitálne efekty, divák si nemôže byť istý, či tvorcovia zasadzujú do scén aj
sebaparodujúce prvky, alebo sa nás snažia vystrašiť aj obrazmi nechcene
vzbudzujúcimi skôr úsmev. Treba ale uznať, že niektoré ľakačky sú skutočne
efektívne a niekoľkokrát je mizanscéna dokonale naaranžovaná.


Post Mortem je veľmi slušný horor, ktorý viac zaujme výtvarnou stránkou a
žánrovým prevedením, než že by po scenáristickej stránke prinášal niečo
originálne. Výsledkom môže byť aj mierne rozčarovanie z otvoreného záveru. K
filmu by sa hodila údernejšia, prekvapivejšia pointa.

Zdroj: kinema.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© FK Naoko